7. júla 2016

Naivná

Pred dvomi dňami som si našla dva staré blogy. Bol to síce trochu boj sa na ne dostať, predsa len, zabudla som heslo...  ale ako jednoducho sa dá zmeniť heslo... a tak som si začala čítať tie články.

Ešte keď som bola na blog.cz.... iba som prekrúcala očami, čo som to tam všetko popísala. Ako som chodila vonka s chalanmi, vkuse nejakého riešila, ale pritom to nič vážne nebolo... až kým som nenarazila článok, kedy som spoznala jedného, s ktorým som sa dala dokopy, a nejakým zázrakom s ním vydržala takmer 2 roky. :-D áno, to proste musel byť zázrak. :-D a ja som musela byť totálne sprostá a naivná, že som s ním toľko vydržala... a keby ma neodkopol on, tak doteraz som tá blbá a ostávam s ním :-D teraz sa na tom smejem, no vtedy som skoro vkuse len revala... a keď som ti to všetko čítala, tak asi každý druhý článok bol o tom, aká som zasa smutná a naštvaná, lebo ma zasa raz oklamal a že mu už neverím a že mu dám ešte šancu, potom som o pár článkov ďalej obviňovala samú seba, že aká som hnusná k nemu :-D ach kriste, fakt som toto ja písala? Nuž asi nie na darmo sa hovorí, že keď si zaľúbená aj v debilovi vidíš pána boha :-D 

potom som si založila nový blog na blogspote a keď si to spätne premietnem, tak škoda že som nevydržala ešte pár dní, možno mesiac... a až potom som si mohla založiť nový blog, kde skončila jedna etapa a začala nová.. no ale keby človek dopredu vedel niektoré veci... 

A keď som si to tak čítala, tak mi to prišlo také zvláštne, pospomínala som si väčšinou len na tie krajšie situácie... a viete na čo som prišla? čítala som si tam jeden článok, kde sa vyskytla otázka či niečo ľutujem z minulosti... rozhodne som odpovedala, že nie, že proste sa stalo to, čo sa stať malo a neľutujem to, lebo ma to čosi malo naučiť a bla bla... súhlasím s tým aj teraz, jediné čo ľutujem, že to trvalo tak dlho, pretože 2 roky!!! za tieto 2 roky som si mohla radšej užívať život, spoznávať kopu ľudí, chodiť s nimi kade tade, ktovie čo by mi prišlo do cesty, keby nie som s ním, lebo ja som taká blbá, že vždy som bola len s ním... ano to som aj teraz, s terajším priateľom, to je úplne iný level. :-D a ešte viete na čo som prišla? že už nepíšem také články ako vtedy a že niekedy to fakt ľutujem, keď si napríklad chcem prečítať niečo "z minulosti" ale z tej bližšej minulosti a zrazu na blogu nič nenájdem... a tak som sa rozhodla založiť nový blog... už neviem koľkí to bude, ale proste bude a budem sa tam snažiť písať toho toľko, koľko sa len bude dať.... najprv sa tam pokúsim vypísať všetko, čo mám na srdci, i keď som to už raz možno písala... nie možno ale určite, ale proste musím to znova dostať zo seba... a možno aj preto sa zo mňa stal taký utrápený človek, pretože všetko čo sa udialo som proste zo seba nedala von v takejto forme ako napríklad teraz... písaním.. na blog. Nebudem tu písať novú adresu, to nie.... znova budem ten anonym, možno sa niekomu ozvem cez komentáre a z článkov ma spozná... 

Ešte toľko som chcela... že nechcela som písať tie články sem na tento blog.. pretože ako ste si mnohí všimli, na tomto blogu zrazu pribúdajú takmer už len samé recenzie, new in články a podobne... sem tam napíšem čosi zo života, niečo veselé ale aj niečo čo ma trápi, no už to nie je to pravé orechové a mám pocit, že to sem vôbec nepatrí... a keďže ma baví písať recenzie (čo by som pred pár mesiacmi ani nepovedala a ani by ma to len nenapadlo, že ja a recenzie? a spolupráce? a kozmetika? a testovanie? blbosti.. a teraz? sami vidíte), teším sa z každého  balíčka, z každého produktu, z každej recenzie a dvojnásobne vtedy, keď vidím, že sa recenzia páči a keď aj iné blogerky majú skúsenosti s podobnými produktami či dokonca rovnakými a aké máme na to názory, či už rozdielne alebo rovnaké... takže ostávam i tu, pretože ma to baví a zatiaľ s tým skončiť nechcem.... no  proste niekedy potrebujem zo seba dostať všetko, čo potrebujem a tu sa mi to píše "zle"... snáď to chápete... 

Inak čítate si aj vy staré blogy? alebo staré články? čo ste dávnejšie zažili a podobne? podľa mňa je to skvelé, i keď niekedy je lepšie nevracať sa do minulosti, ale čert to ber... len mám pri čítaní taký pocit, že čítam knihu a nie blog, toľko toho je :-D